Nejnovější komentáře

Autor: Klára Kušková28.03. 09:04
Autor: Karin Slunečková27.01. 21:06
Autor: Petr Černocký22.01. 13:13
Autor: Petr Černocký22.01. 13:11
Autor: Karina13.01. 10:20

BB - najdi si svou akci...

<Březen '24>
poútstčtsone
 1 2 3
 4 5 6 7 8 910
11121314151617
18192021222324
25262728293031
     závod      promítání      koncert      přednáška      ostatní      párty      dětská akce      víc akcí

Boulder Boj 2024

22.01.Bboj č.2Výsledky
19.02.Bboj č.3Výsledky

Boulder s.r.o
U Výstaviště 11, Praha 7
telefon: 605 700 816

BOULDER   POHYB  
28. 3.  9 - 22  zavřeno
29. 3.  9 - 22  zavřeno
30. 3.  9 - 22  9 - 19
31. 3.  9 - 22  9 - 19
1. 4.   9 - 22  9 - 19

OTEVÍRACÍ DOBA - STĚNA

Pondělí - Čtvrtek
9:00 - 14:30 & 17:45 - 22:00
Pátek
9:00 - 14:30 & 16:45 - 22:00
Sobota - Neděle
9:00 - 22:00

OTEVÍRACÍ DOBA - POHYBOVKA

sobota 23. 3. .: 9:00 - 14:00
neděle 24. 3. .: 9:00 - 19:00

OTEVÍRACÍ DOBA - BAR

Pondělí - Neděle
9:00 - 22:00

Vstupné:

Dospělí
180 Kč

Děti
130 Kč

Kompletní ceník
Kontakt a mapa

Nutné přezuvky s sebou!
 
praha
foto

11.04.2016 20:41

Miška Izakovičová

foto

Miška se objevila ikskrát v Přelezech týdne. Nedávno získala lezecké ocenění a určitě stojí za to tuhle babu vyzpovídat. Chopil se toho Jozva Hyžný.
Jeho porce práce pro boulder.cz se tímto odškrtává. Jozva má na starosti rozhovor každé druhé pondělí v měsíci. Svoji misi plní zodpovědně a to je super a díky za to! 
Tak copak dělá a odkud vlastně je ta lezoucí roštěna?




Ahoj. Skúsme začať skutočne klasicky ako sa patrí, teda vek, váha, výška, bicák?
Ahoj, tak škoda, že nebol rozhovor pred mesiacom teraz už teda 27 :D výška 171 cm, bicák žalostne slabý a váha, no to je večný boj. :D

Viem, že nelezieš príliš dlho(relatívne). Čo Ťa k lezeniu priviedlo?
K lezeniu ma priviedol môj priateľ Ivo, ktorý lezie už dosť dlho. Ja som to vždy chcela vyskúšať a konečne sa našiel niekto, kto bol ochotný ma zobrať na skaly.



Ale zdá sa, že si už celkom pohltená. Čo Ťa presvedčilo, že lezeniu sa budeš venovať tak intenzívne?
No ja som v podstate nič v živote nerobila len tak. Vždy som sa všetkému venovala naplno. Od prvej chvíle na skale som si lezenie zamilovala a tak to bolo jasné.

Tvoje prvé lezenie? Aké to bolo?
No vlastne úplne prvý krát som pričuchla k lezeniu už na strednej škole na telovýchovnom kurze na Zelenej Vode. Tam som skúsila nejaké 3-ky na Beckove. Strašne sa mi to páčilo, ale nepoznala som nikoho kto by ma zobral na skaly. Až o 5 rokov na to keď ma zobral Ivo. Prvý krát sme boli na Pajštúne a bolo to úplne super.

A zatiaľ posledné?
Posledné bolo tiež super, tak ako každé.

Čomu si sa venovala naplno tých dlhých 5 rokov?  A v  čom má lezenie u teba navrch oproti ostatným aktivitám?
Venovala som sa lezeniu a lezeniu a aby som nezabudla, tak ešte lezeniu. Je to super šport úplne ma to pohltilo a momentálne si už môj život bez lezenia neviem predstaviť. Mám strašne rada ten lezecký pohyb, jeho rozmanitosť. Páči sa mi, že lezenie si vyžaduje úplnu koncentráciu, zapojenie celého tela aj mysle. Pre mňa je to do veľkej miery aj o kreativite a sile vôle. Pri žiadnom inom športe sa mi nestalo, že by som nemyslela na nič iné len na nasledujúci krok.  



Skús jednou vetou charakterizovať akou si lezkyňou.
Čo sa týka výkonov, tak stále ešte dosť nevyrovnaná, ale zato nadšená a vytrvalá, zvyčajne sa tak ľahko nevzdám.

Za pomerne krátky čas, čo lezieš, si sa dopracovala na celkom slušnú úroveň. Čo za tým je?
Tak najskôr asi to, že ma to strašne baví a motivuje ma posúvať moje fyzické aj psychické hranice. Tiež mi dosť pomohla dobrá vytrvalosť, ktorú som mala vďaka športom, ktorým som sa venovala v minulosti.

Si tréningový typ?
Od malička som sa venovala športom a pravidene trénovala, som zvyknutá športovať každý deň. Takže sa dá povedť, že som tréningový typ, aj keď nemám žiaden tréningový plán. Viac ma baví robiť to na čo mám práve chuť.

Ako píšeš na svojom blogu tak lezieš niekedy od roku 2011. Už nasledujúci rok máš zárez v 7céčku, ďalší rok už prvé 8a  a momentálne je tvojou najťažšou cestou (aspoň podľa záznamov)  Džonova cesta 8a+ na Alternatívke a ďalšie dve apluska z tohoročného výjazdu do El Chorra. Bude to takto pekne pokračovať ? 
To by bolo ideáne ;) každý rok sa zlepšiť o jedno plusko, to by sa mi páčilo najviac :D V Španielsku by sa to možno aj dalo, tam sú cesty, ktoré mi fakt sedia. Aj moje prvé ťažšie prelezy boli v Španielsku, taký môj štýl, dlhé vytrvalostné po relatívne dobrých chytoch. Tam som skutočne druhý rok lezenia dokázala vyliezť 7c a pritom som sa u nás ešte stále vytrápila aj v niektorých 6b.



Dokonca za uplynulú sezónu si sa dostala do slovenskej reprezentácie. Ako vyzerá podpora reprezentanta a ako hodnotíš spoluprácu s Jamesom?
Moja skúsenosť s Jamesom je zatiaľ veľmi dobrá, vždy keď som niečo potrebovala ochotne mi pomohli. Potešila ma finančná dotácia na lezecké výjazdy a tiež to, že nám vybavili celoročný vstup na umelé steny na Slovensku. 



Objavili sa nejakí ďalší záujemcovia o podporu tvojho lezeckého snaženia?
Momentálne ma sponzoruje anglická značka Mountain Equipment. A nejaké lezecké vybavenie mám aj od firmy Skylotec.

Čísla. Obtiažnosti. Motivuje Ťa liezť stále ťažšie cesty? Máš v tomto jasno, povedzme rok dopredu, že aké cesty by si chcela vyliezť?
Najviac ma motivujú výzvy a možnosť posúvať svoje hranice, čo samozrajme znamená liezť stále ťažšie a ťažšie cesty. Asi to ale nie sú čísla skôr konkrétna cesta, do ktorej sa pustím a chcem ju vyliezť. Kľudne môže mať aj nízke číslo, pokiaľ je tam niečo, prečo je pre mňa ťažká, tak ma to motivuje. 

Vráťme sa k Džonymu. Čo ponúka a čo treba prekonať aby sa človek/lezec dostal hore do topu?
Tak podľa mňa to je najkrajšia cesta na Alternatívke. Mne táto cesta super sadla, spodok vytrvalostné lezenie, kde trochu natečie a potom technický vyvažovací bouldrík za malé chyty. Asi dva roky dozadu sa na začiatku bouldra odlomil kus chytu a vraj je to teraz ťažšie. K téme obtiažnosti sa ja vyjadriť neviem, mne to fakt sadlo ako riť na šerbel.

Máš rozpracované iné projekty na Slovensku? 
Fuha, ani neviem či som sa už pustila do skúšania nejakých zaujímavých ciest u nás. Asi na to ešte nebolo veľa času. Ťažšie cesty som skúšala len na domácej Alternatívke tam ich je ešte zopár. Inak som o ďalších projektoch moc nerozmýšľala. Všade mám čo liezť, takže si vyberiem podľa toho čo ma zrovna osloví keď prídem pod skalu.

Baví Ťa nacvičovať cesty, ten krokovací proces a pomalé adaptovanie sa na všetky úskalie cesty, označiť si kde berú chyty najlepšie, zapamätať si  kľúčové nohy a sústrediť sa na optimálne zrealizovanie každého kroku?
Ako kedy, niekedy ma baví nacvičovať a niekedy ma baví liezť veľa ľahších ciest. Chyty a stupy si veľmi nezvyknem označovať, ani to nemám moc rada, keď si cestu raz prejdem tak väčšinou viem kde ich hľadať. Nacvičovanie ma baví, keď v každom pokuse vidím nejaký posun, ak to zakaždým ledva krokujem, tak to si radšej na takú cestu ešte počkám kým budem silnejšia, čo snáď niekedy nastane ;). 

Koľko musí padnúť neúspešných pokusov, aby si si povedala na to kašlem, prídem o mesiac/o rok silnejšia?
No dala som si záväzok, že na zahraničných výjazdoch to bude max 10 pokusov, ale vieš ako, keď cítiš, že každým ďalším pokusom si bližšie a bližšie, väčšinou mi to nedá a skúšam to až kým to nevyleziem. Hlavne ak sa mi nejaká cesta naozaj páči alebo ju mám niekde doma. Ale popri tom sa snažím liezť aj iné cesty nech to nie je také jednotvárne. Teraz v Chorre som sa zakaždým zmestila pod 10 takže to bolo v pohode.

Vymenila by si skúšanie svojho projektu na domácej skale za výlet do nepoznanej oblasti?
To určite áno. Doma môžem liezť hocikedy.



Pre lezenie v dlhších stenách je určite potrebná aj slušná onsightovacia schopnosť. Čo onsighty na skalkách, je to tvoja silná stránka?
Onsight je podľa mňa najkrajší štýl. Rada skúšam cesty na onsight aj keď často krát rúbem príliš vysoko. Zatiaľ sa mi na skalkách podarili na OS dve 7c-čka a vo veľkej stene je to zatiaľ do 7b. Hádam sa aj toto bude postupne zlepšovať.

Čo cestovanie po slovenských skalách, kde si už liezla a ktoré oblasti by sa podľa teba oplatilo navštíviť?
No to je práve to čo som zatiaľ až tak moc neabsolvovala. Slovenským skalám som teda moc nedala. Tým, že som z Bratislavy, tak sa väčšinou vyberieme na západ do Rakúska a ak sa ide na viac ako na víkend tak aj niekde ďalej. Mne sa zatiaľ najviac páčilo na Súľove, tam sa určite oplatí zájsť.

Cesty v Chorre budú určite o čomsi inom, asi viacej do kopca po dobrých. Sedia ti viacej vytrvalostné cesty alebo skôr úderné bomby bez omáčok?
Jednoznačne vytrvalostné. Bouldre mi absolútne nejdú. Kedže som vždy liezla hlavne na skalách a s lanom, tak moja bouldrová sila je fakt biedna, to je jedna z vecí na ktorej by som chcela do budúcna popracovať.

Asi netreba pochybovať, ktorá je tvoja top oblasť na zimu. Čo iné oblasti v Španielsku/Katalánsku?
:D no tak El Chorro mám veľmi rada, je to už taký druhý domov, proste je tam vždy super atmosféra, príjemná skala a kopec skvelých ľudí. Na druhej strane je pravda, že by som sa rada pozrela aj do iných oblastí v Španielsku, tak dúfam, že nabudúce to už bude niečo nové. Najradšej by som to tam všetko pochodila, len to by som potrebovala všetok čas sveta.



Nie je to úplne bežným javom, že by u nás ženská liezla podobne kvalitne v horách i na skalkách. Teba, zdá sa, baví oboje. Čím Ťa oslovuje lezenie vo väčších stenách?
Baví ma oboje, na skalkách je to taká pohodička, môžeš sa sústrediť len na lezenie, v stene je to úplne iné, proste je to super pocit, ťažko to popísať, na každého to asi pôsobí inak. Určite je to náročnejšie hlavne keď lezieš ťažkú cestu a máš ťažké dlžky niekde pri vrchu. Vtedy si uvedomíš koľko úsilia ťa už stálo sa tam dostať a väčšinou si siahneš na dno svojich síl, aby si to nakoniec vyliezol.

S ivom ste zohraná dvojica a iste to pomáha pri realizovaní väčších plánov- mať stabilného parťáka, s ktorým ste na tom rovnako čo sa týka nastavenia mysle a s ktorým môžeš spoločne plánovať prekonávanie lezeckých výziev. Vieš si ešte predstaviť liezť s niekým iným? 
Áno je to super, hlave do hôr a na dlhšie výjazdy, to je občas problém niekoho zohnať. Zo začiatku som liezla len s Ivom, ale postupne som si našla ľudí s ktorými veľmi rada leziem a trávim čas, takže to občas striedam. 

Zaujal ma tvoj zberateľský plán vyliezť všetky cesty na Aniča Kuk. Ako si na tom? Koľko ciest ešte chýba a na koľko výjazdov to ešte vidíš?
:D no to som mala asi slabú chvíľku. Ale bolo by to pekné, celkom ma totiž motivuje „čistenie sektorov“ a zrovna Aniča je moja najobľúbenejšia stena. Ja by som najradšej vyliezla všetko a všade, najťažšie je sa rozhodnúť že odkiaľ začať :D  Výjazdov do Paklenice to bude ešte chcieť hodne veľa a domáci mi to vôbec nezľahčujú, keďže tam stále robia nové cesty. :D

Z ktorej cesty na Aniču máš najintenzívnejší zážitok?
Tak táto otázka ma celkom zaskočila, chcela som hneď napísať že z Brid Klina keďže tam som si poriadne zabojovala, ale potom som sa zháčila. Je totiž ešte jedna, ktorá pre mňa veľa znamenala. Sú to Velebitaški, ktoré som liezla ako svoju vôbec prvú cestu v stene, vtedy ešte na druhom konci keďže som liezla asi 3 mesiace a neskôr to bola aj prvá cesta ktorú som na Aniču ťahala.

Za cestu Brid Klina si bola ocenená bronzovou karabínou. Ak sa pozerám na topo celej steny tak je to určite najparádnejšia linka. Akým spôsobom sa motivuješ do takýchto ciest?
Pre mňa je Brid Klina na Aniči niečo ako Nose na El Capitana, najúžasnejšia línia v celej stene. Hneď ti padne do oka a túžiš ju vyliezť. Na takú cestu sa netreba nijak zvlásť motivovať, ona motivuje sama už len tým, že je vôbec možné to tadiaľ vyliezť.



Máte s Ivom taký systém, že adept na prelez lezie všetky dĺžky na prvom a ten druhý je mu maximálnou oporou pri  istení a zbere materiálu? V čom vidíš výhody takého systému?
No nemáme celkom taký systém, vždy lezieme obaja naplno všetky dĺžky. Pre mňa je lezenie v stene na prvom konci o dosť náročnejšie ako na druhom a preto si takto vylezenú cestu o dosť viac vážim. Takže keď Ivo súhlasí, tak si cesu rada celú natiahnem. Toto sa samozrejme nedá robiť vždy a keď pôjdeme do álp a budeme chcieť dačo vyliezť spolu, tak si to ťahanie rozdelíme. Len som zvedavá ako sa dohodneme, že kto bude ťahať ktorú dĺžku :D


Najťažšou cestou v stene je Spider. Ak som správne čítal, tak s Ivom ste boli v nej nalezení už trikrát. Čo ešte chýba k úspešnému prelezu?
Až trikrát? Nie zatiaľ len dva ;). A že čo chýba k prelezu? No čo iné než viac sily ;) V takej stene nemôžeš mať  na 8a 10 pokusov, to nestíhaš.

Niečo málo si už poliezla aj v našich horách. Dokážeš na základe tej skúsenosti povedať v čom je lezenie v Tatrách iné povedzme oproti lezeniu v paklenici, kde je predsa len väčšia koncentrácia nitov?
Tak Paklenica je vyslovene športový Big Wall, zoberieš expresky a lezieš. Je pravda, že občas musíš poriadne jastriť kým v diaľke zbadáš ďalší nit, ale väčšina ciest je dobre odistených. V Tatrách si musíš veľa doistiť sám, čo by nebol problém, ale často krát pokulháva kvalita skaly. Ja som v skutočnosti v Tatrách ešte skoro nič neliezla, dokopy som tam za lezením bola asi tri krát a to sme liezli asi v tých najkrajších stenách – Hokejka, nejaké cesty na Ošarpancoch a Volovke a vlani som si skúsila Variant PP na Lomnickú Vežu. Tam by som sa chcela ešte vrátiť, aj keď zrovna v tejto ceste sa mi nepáčia fixné istenia, viac by ma motivovalo vyliezť ju celú po vlastnom.

Ako si na tom vlastne s morálom? 
No dosť zle :D Ale tak pracujem na tom a zlepšuje sa to. Zo začiatku to bola dosť katastrofa, potom som si začala cielene odskakovať na stene a postupne sa to zlepšuje. S odlezmi mám stále dosť problém, ale väčšinou ma práve najviac motvujú morálové cesty. Asi je to niečo čo ma má lezenie naučiť, vyrovnať sa so svojím strachom. Preto si vždy podvedome vyberiem projekt, kde sa bojím.

S Ivom máte za sebou už aj Yosemitský žulát a to už asi nie je len tak. Ako si sa pripravovala na takéto lezenie a na všetko s tým spojené?
Tak v Yosemitoch sme boli už druhý krát, tak teraz to už celkom šlo. Prvý krát to bolo moje vôbec prvé lezenie špár a zakladanie vlastného istenia, takže to bol celkom boj. Pred druhým výjazdom sme strávili pár dní lezením špár v Talianskom Cadarese (odporúčam) a neodpustili sme si aj jeden víkend v Adršpachu. Vedeli sme, že na Freeridera potrebujeme natrénovať širočinu. Nakoniec sme celý deň strávili dobíjaním Údolní na Hlásku a potom som sa dva dni nevedela ani pohnúť od svalovice.



Ak sa povie Yosemity, tak si predstavím úžasné steny, no hlavne špáry a znova špáry. Musela si dlho prichádzať na to ako má fungovať telo aby ostalo v špáre zakliesnené a aby sa i efektívne posúvalo vyššie?
Na techniku sa dá prísť pomerne rýchlo. Problém je iba to, že niektoré špáry sú „nekonečné“ a keď máš 50 metrov robiť ten istý pohyb a ešte k tomu zakladať, tak ti laktát strieka ušami. Nikdy som nemala väčšie bandasky ako po preleze cesty Crimson Cringe. Náročné sú aj širočiny kde potrebuješ celé telo a máš potom svalovicu aj tam, kde si netušil, že máš vôbec nejaký sval.

Boli nejaké povinné návštevy za najbližšími špárami k susedom na piesky?
Ako som už spomenula tak len jeden víkend v Adršpachu. Dúfam, že ich v budúcnosti bude viac, veľmi sa mi páči v Adršpachu a v Labáku.

Koľko času ste tam strávili? Bolo to dostatok na zodranie všetkej kože?
Ak myslíš v Yosemitoch tak to boli dva mesiace a zodrali sme nielen kožu ale aj niekoľko lezečiek a dokonca aj sviňu.



Aké boli lezecké plány v údolí a ako to nakoniec vypálilo?
Hlavný plán bol skúsiť Freeridera na El Capa. To je Ivov sen a ja dúfam, že túto cestu niekedy vylezie. Ja som si zatiaľ našla zopár menších projektov, ktoré sa mi podarilo vyliezť. Freerider sa nám síce nepodaril voľne, ale aspoň sme sa dobojovali až hore.

Stojí nejaký ten menší projekt za zmienku, či už svojou objektívnou obtiažnosťou alebo niečím čo zanechalo výraznú spomienku?
T
ak pre mňa stoja za zmienku asi všetky cesty, v Yosemitoch to teda vôbec nie je zadarmo. Spomeniem asi viceré, pekne porade ako som ich liezla. Určite to bude moja prvá serióznejšia viacdĺžkovka v Yosemitoch a to spojenie ciest Morratorium a East Buttres na El Capitana, v prvej časti som si poriadne zabojovala, na OS som padla v nepríjemnom kútiku, takže som hneď absolvolala aj prvý pád do čoku a skrvavila som si celý lakeť. Našťastie na druhý krát som to už preliezla, ale v posledných dĺžkach som už mala úplne dosť a ledva som to doliezla hore. Našťastie tam už ťahal Ivo. Asi najnáročnejšie čo som vyliezla, tak bola cesta West Face na El Capitana. Tiež poriadny boj. Ťahala som všetky dĺžky okrem záverečných troch, kde sa blúdi medzi kríkmi, takzvaný „4th class“, lebo už bola pomaly polnoc a mne od únavy začal zlyhávať zmysel pre orientáciu ;) Na vrch sme doliezli o jednej v noci a ešte sme si dali 4 hodinový zostup z El Capitana. Išli sme na ľahko tak sme nemohli počkať do rána, lebo hore bola poriadna zima. Nemali sme ani batoh, každý len liter vody na sedáku, čelovku a dve tyčinky. Dokonca sme mali len jedny tenisky, takže ja som zostup absolvovala v Ivových lezečkách. Do kempu sme prišli o 5 ráno, čiže presne 24 hodín od kedy sme vyrazili. Ale bol to super zážitok. Za zmienku stoja ešte dve vyhlásené Yosemitské „skalkárske“ klasiky Fish Crack a Crimson Cringe. Ak chce niekto zažiť najbrutálnejšie bandasky v živote, tak určite Crimson Cringe je na to ideálna cesta, 55m dlhá špára v ktorej nateká a nateká .... A ešte spomeniem jeden boj „o život“ a to pri onsighte cesty Leanie Meanie, kde ma po výživnom previsnutom sokolíku, poriadne vycvičila záverečná širočinka.



Vyliezť kilometrovú stenu síce ide aj za dve hodinky ale normální smrtelníci musia vláčiť zásoby na viac dní. Bavil ťa tento štýl, kedy ide dosť energie na žumarovanie a ťahanie svíň ?
Zo začiatku som na to dosť nadávala, hlavne v dolnej časti steny je veľa políc a traverzov a sviňa sa nám v jednom kuse zachytávala. Navyše na začiatku bola aj o 20kg ťažšia ako ja, takže som s ňou nevedela takmer ani pohnúť, tak to bolo dosť náročné. Čo sa týka žumarovania, toho až tak moc nebolo, keďže sme obaja liezli a žumare sa vyťahovali len v krajných prípadoch (teda ak nerátam ťahanie svine).

Sú spoločné plány na nejaké ďalšie dobrodružstvá?
Samozrejme tých je veľa, tak snáď na ne bude aj dosť času.

Čo niečo ťažké v Alpách rýchlo a naľahko?
Mám vyhliadnutých zopár ciest, ale ešte čakám na správnu chvíľu, nechcem tam chodiť ako na klavír, v horách sa nedá toľko nacvičovať. Ideálne by bolo vyliezť väčšinu ciest na onsight, rýchle na ľahko.

Uplynulú sezónu si mala skutočne výživnú. Pri prechádzaní si tvojho blogu som nadobudol pocit, že to šlo od výjazdu k výjazdu? Čo všetko ti umožnilo si takto krásne užívať rok?
No ono to asi aj bolo od výjazdu k výjazdu :D Dalo sa to, lebo minulý rok som bola ešte na doktorandskom štúdiu. Okrem písania dizertačnej práce a výučby nejakých tých cvičení počas semestra som mala všetok čas na lezenie. Potom som si dala ešte chvíľu voľno, aby som na jeseň mohla ísť na dva mesiace do Yosemitov. Takže to vyšlo úplne dokonale, kľudne by som si to tak vedela predstaviť v jednom kuse.

Zatiaľ to vyzerá že poctivo striedaš športové lezenie s lezením vo väčších stenách a na oboch frontoch šliapeš dosť naplno. Pôjde to takto u oboch disciplín vzostupnou dentenciou alebo to skôr vidíš na koncetrovanie energie do jednej z týchto oblastí?
Myslím, že oboje mám tak rada, že nebudem vedieť jedno z toho nechať tak. S horami to je niekedy komplikovanejšie, predsa len dobrí spolulezci nečakajú na každom rohu, tak uvidíme dokedy to Iva bude ešte baviť ;)



Čo trávenie zimného času  v interiéri? V Bratislave máte pomerne slušné zázemie umelých stien.
Jasné, steny v Bratislave sú super. Ja som začala na skale a prvé roky som na stenu zašla len zriedka. Ivo nerád lezie na umeline, tak som na to nebola zvyknutá. Vlani v zime som začala viac chodiť na stenu a trochu trénovať. Rada by som niekedy vyskúšala ucelený tréningový cyklus, ale to by som musela obetovať pár výjazdov a to sa mi zatiaľ nechce. Ešte stále u mňa pretrváva nováčikovské nadšenie :D a dúfam, že ešte dlho bude.

Vieš si predstaviť život bez lezenia? Vieš si predstaviť ako bude vyzerať tvoj lezecký život povedzme za 10 rokov?
Momentálne si nedokážem predstaviť ani týždeň bez lezenia, ale nikdy nevieš čo ti osud prinesie. Dúfam, že za 10 rokov bude môj život rovnako úžasný ako teraz, že lezenie ma bude stále tak baviť a budem pri ňom tráviť skvelý čas so skvelými ľuďmi.

Ktorí lezci ťa inšpirujú svojím prístupom či už k samotnému lezeniu alebo povedzme k tréningu?
No asi najviac Lynn Hill a Catherine Destivelle, pretože obe liezli so strašnou ľahkosťou a radosťou z pohybu. No proste vertikálny balet a radosť sa pozerať. K tomu by som sa chcela niekedy dopracovať.

Koho odporúčaš ako adepta na rozhovor?
Tak tých by sa našlo... skvelých lezcov a lezkýň je u nás fakt dosť. Napríklad vo Vertigu sa pohybuje viacero silných báb, ktoré skvele lezú aj na skale takže asi niektorá z nich: Vanda Michalková, Zuzka Štefanská, Katka Sýkorová, Aďa Dančová, ...

Miša, ďakujem ti za rozhovor
Jozva


Skvělá práce Jozvo a díky za prima čtení. Miške želám vela bomba přelezů! Někdo další do BB redakce? Stále máme otevřeno. Každý den a v podstatě nonstop. Tak piš piš :).

Rozhovory se hromadí ZDE

Přidat komentář
Autor:  Pro vložení komentáře je nutné být přihlášen
Text:  

reklama