Nejnovější komentáře

Autor: Kateřina Pírková22.04. 02:02
Autor: Marie Kopáčková12.04. 21:26
Autor: Kateřina Pírková16.01. 16:58
Autor: Jan Kohout15.01. 22:57
Autor: Petr Černocký09.01. 11:14

BB - najdi si svou akci...

<Květen '22>
poútstčtsone
 1
 2 3 4 5 6 7 8
 9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031
     závod      promítání      koncert      přednáška      ostatní      párty      dětská akce      víc akcí

Boulder s.r.o
U Výstaviště 11, Praha 7
telefon: 605 700 816


Otevírací doba:

pondělí - neděle
09:00 - 22:00


Vstupné:

Dospělí
180 Kč

Děti
130 Kč

Kompletní ceník
Kontakt a mapa

Nutné přezuvky s sebou!
 
praha
foto

14.03.2016 22:35

Robin Gelle

foto

Jozva má na starosti rozhovor každý druhý týden v měsíci. Takový bude rytmus a takhle jsem maximálně spokojenej. To je prostě bájo tahle rostoucí BB redakce. Adam šlape jak švajčárský cibule a Jozva vypadá taky betonově. Skvělé! Máme rozpracovanou pravděpodobně ženskou posilu do týmu a EN verze se snad i rozjede. Přidá se někdo další? No pojďte, pojďte :).
A kdo bude dneska v rozhovoru? Slovák Robin Gelle, který už se párkrát objevil v Přelezech týdne. Tak jdeme na něj. 





Ahoj Robin. Na Boulder cé zet je na úvod zvykom zisťovať telesné predispozície (alebo indispozície) daného adepta na rozhovor. (napríklad vek,výška,váha,obvod bicáka alebo kľudne aj iné parametre). Môžeš sa k tomu nejako vyjadriť? 
Ešte kým začnem odpovedať, musím sa priznať, že som tak trochu rozpoltená osoba. Niežeby som bol schyzofrenik, len sa na niektoré veci pozerám inak, ako sa na ne pozerám.
Dohodli som sa, že si dáme priestor obom mojím Ja. 
R1: Toto som ja: 36/172/64-67/61(meral som skladacím metrom, vyšiel mi rovnostranný trojuholník), jedno dieťa, jedna nemanželská žena, vodičský preukaz A,B,C,T.
R2: Podľa psychiatra mám predispozíciu, alebo teda sklon k závislostiam. A čo sa týka lezenia a  jeho vplyvu na môj duševný stav, vraj som v terminálnom štádiu. R1 Ti síce bude tvrdiť, že to nieje jeho prípad, ale bol tam somnou.
Nemáš požičať tejpku?

 


Tejpku príliš nepoužívam. Nejakú starú by som možno z batoha vyhrabal, ale nie je farebná, je nudná biela, teda zašedlá od nalepeného bordelu.
Odkiaľ pochádzaš a kde momentálne žiješ?

 R1: Pochádzam z Prešova, od roku 2004 žijem v Poprade.
 R2: Žijem tu a teraz.

 
Kde a s kým si lezecky vyrastal? A ako dlho vlastne lezieš?

R1: K lezeniu som sa prvý krát dostal asi v roku 1993. To som začal chodiť ku skautom. Liezli sme príležitostne párkrát do roka najčastejšie na Bodoni,  blízko ktorého sme zvykli táboriť. Dovtedy som bol taký sídliskový Indián a skúsil všeličo, najdlhšie som vydržal pri džude. V roku 1998 som si kúpil prvé lezky, lano, sedák, 5 expresiek. Ale za lezca sa považujem, až odkedy som prišiel do Popradu. To znamená, že som prestal bicyklovať, splavovať, trampovať, hrať na hudobné nástroje  a začal chodiť liezť s lezcami. V podstate som za lezenie vymenil všetko.
R2: Namočili ma do toho skauti. Sa tvária ako majstri sveta, potom vás nakazia tou ich túžbou poznávať nepoznané, a keď do toho spadnete, povedia, dostal si krídla, tak leť...



 
Si lezec univerzál alebo sa skôr zameriavaš na jeden typ lezeckej disciplíny?

R1: Povedal by som, že som skalkár s presahom do všetkých lezeckých disciplín. Je to dané společensko-geomorfologickým usporiadaním mojích vzťahov k ľuďom a prostrediu v ktorom sa vyskytujem. Alebo jednoduchšie povedané, doma zakopávam o dve bouldermatky, v botníku vedľa skialpov mám  drytoolové mačkolezečky a v práci máme rozloženú portaledge, no zatiaľ len ako rekvizitu. 
R2: Už si nevyberám, dostal som sa do stavu, kedy sa chytám všetkého a beriem, čo mi príde pod ruky.

 
Pokiaľ viem, tak prevádzkuješ istý friendly outdoor shop. Dá sa takto plnohodnotne uživiť v Podtatranskom regióne? Venujete sa v tom shope aj iným aktivitám ako bežnému predaju?

R1: Tak, ak za plnohodnotne uživiť budeme brať žiť v zásade spokojne, tak v zásade áno.
A okrem rôznych aktivít sa v obchode venujeme aj predaju.
R2: Niekto to musel urobiť.  Spoločnosť viac toleruje gamblerov, závislých od psychotropních látok, prípadne sexuálnych deviantov, alkoholikov. Ponúkajú im rôznu pomoc, či už priamo štátne inštitúcie, ale aj rôzne mimovládky. Pre lezcov nieje nič. Tak som sa na to podujal ja. Stretávame sa, diskutujeme o rôznych problémoch, vymieňame si informácie, skúsenosti. Prejavujeme si podporu. Taký lezecký A-klub. Takže sa venujeme rôznym aktivitám a niečo sa aj predá...

 


Asi budeme väčšinu otázok pod Tatrami (ale nemusíme). Je tam dostatok lezcov? A majú všetci výbavu z ULULU?
R1: V obchode vidím ľudí čo si kupujú lezecké veci ale na skalách ich nestretávam. Tak samozrejme je to aj preto, že nechodia na Vernár, ale bude to aj tým,  že v dnešnej dobe je dosť ľudí čo lezú, ale lezcov je menej. To znamená ľudí, čo sa nerozhodujú čo s voľným časom, pretože je úplne jasné že sa bude liezť, ľudí ktorí, ako raz poznamenal kamarát Emby, by na otázku, prečo lezú odpovedali, že nevedia čo iné by robili... 
R2: Trochu dílujem...No čo no...Niekedy nastávajú šialené situácie. Napríklad že príde mama kúpiť nejaký matroš vlastnému synovi, alebo dedo vnučke. Za vysvedčko, alebo na birmovku! Pochopíš to?
Aspoň že to nekupujú u pochybných priekupníkov...

 
Čo zástupcovia nových generácií? Objavujú sa?  A ak áno, v akých kvalitách? 

R1: V Poprade je celkom silná generácia lezcov, ktorí začínali ešte asi za Husáka.
Spoznávali Arco, Buoux, Volx a podobné skvosty. Z nich sú teraz už rodičia, ktorý lezecky chytajú druhý dych. K ním som sa zaradil aj ja.
Potom je veľká priepasť, v ktorej skončilo veľa lezcov, či už z vlastnej vôle, alebo pod ťarchou okolností.
Až posledné dva či tri roky sa tu objavuje nová krv. Zatiaľ čo my sme v ich veku presviedčali rodičov, že odrezať novým kopačkám štuple je presne to, čo s nimi treba urobiť, oni sa bavia v makrocykloch o ketóze, superkompenzujú dvojfázovo, ovíjajú sa expandérmi, lezky si viažú zásadne blízko anaerobného prahu a bielkoviny sústreďujú v iných údoch ako by si v ich veku čakal.
Rozbehnuté to majú dobre, uvidíme, ako sa popasujú s nástrahami dospelosti a či im stevioly nestúpnu do hlavy.
R2: Staršia generácia je silná, to sú ťažké chronické prípady, tí sú v tom až po uši. Viacero skúšalo prestať, ale dlhodobo to nevydržal nikto. Mladí sa tvária, že sú nad vecou, že im sa to nemôže stať, že to majú pod kontrolou. Naivky...Ťukajú si do mobilov, pozerajú videá tých najväčších zúfalcov, ktorí sú ochotní sa pri tom dokonca natáčať... Okrem toho, väčšina z nich aj sype...Koľko som už takých videl.  Som zvedavý, čo budú hovoriť, keď dostanú prvú výplatu. Viem si predstaviť. Buď to minú na matroš, alebo sa zašíjú niekde pod previsy, kde sa budú rozplývať, kým nebudú mať prázdne vrecká. Samozrejme tie na mádžo. Bez peňazí sa naučia žiť rýchlo...

 


Môžme takto verejne diskutovať o lezení na Vernári? Aká je tam teraz situácia, nejaké tajné sektory, nové cesty?
R1: Vernár je od jesene oficiálne povolený, čo bolo tak neočakávané, ako keď sa dlhé roky niekto snaží vyhrať v lotérii a nič a potom sa stane milionárom vlastnou prácou.
Vernár je súčasť národného parku. Tvorí ho niekoľko sektorov v okruhu niekoľkých kilometrov, takže stále tam sú miesta kde sa chodí po špičkách a lezie veľmi potichu... 
R2: Vernár potichu tolerovali, ale od jesene je normálne povolený. Pche, jediným dôvodom prečo to povolili je, že sa nás snažia dostať preč z verejného priestoru. Predsa len sme ľudia na okraji spoločnosti.

 
Podľa tvojich záznamov na climbe.eská si každý významnejší prelez minulý rok (a vlastne asi i po minulé roky) uskutočnil práve na Vernári. Aká to bola z tvojho pohľadu sezóna? 

R1: Záznamy na climb.sk niesú úplné.  Denníček som si začal písať ako pozerám až od roku 2011. 
Dovtedy som liezol väčšinou všade inde. Od Fontáča, po mesačné bezdomovecké sústredenia v Makine (EL Chorro). Bavili ma aj piesky v Čechách, dokonca tak, že ak by som to mal bližšie, tak snáď ani inam nechodím. No na jeseň 2010 som sa stal tatom, narodila sa Alica a ja som sa prirodzene začal obzerať po oblastiach kde sa dá ísť na pol dňa. Tak som začal objavovať Vernár.
A sezóna napriek tomu ako začala bola super. Počas zimného tréningu som sa pravdepodobne odpálil na Zlagboarde. Pri jarnom rozliezaní mi prasklo pútko v prostredníku na ľavej ruke...
Takže som do leta skoro neliezol, tak som sa aspoň bol pozrieť po slovenských skalách, kde by som asi ináč nešiel. Porúbka, Beckov, Skalka pri Trenčíne, Vtáčnik, Končitá...tam som dokonca aj liezol, aj keď len tak propagačne.
Po návrate z letnej dovolenky som v septembri začal pozvoľna liezť.  
R2: Pol roka som bol skoro úplne čistý. Musel som abstinovať.  Aké je to ťažké vie každý, kto to skúsil v stave, keď to nechcel...Sám som si za to mohol. Ale, už je to za mnou. Aspoň som sa pozrel na iné miesta a poviem ti, sú tam na tom rovnako. Niekde aby si si dal lajnu by si musel dokonca vystáť v rade...
Zbytok roka som vydržal v pohode. Skutočný abstinenčný záchvat som asi ani nemal.
Keď to na mňa prichádzalo, stačilo natiahnúť zopár lajn a hneď bol svet gombička. 

 


otázka pre R1: Čo tie piesky? Ktoré konkrétne oblasti si navštívil? A v čom by bolo pre teba lezenie na pieskoch tým NAJ /ak by sme si predstavili že ich máš tak blízko ako Vernár/
R1:Najviac sa mi páčilo v Ádri a Teplicích. Všetky tie špáry, kúty a komíny. Z Údolky na Hlásku sa mi aj po rokoch vždy keď je chladno, doteraz sfarbujú obité kotníky do modra. Ale aj machom obrastené steny, ozvena, historické nápisy na skalách, ošlapané korene stromov, chlad ktorý na teba z pomedzi veží zavanie v teplý letný deň...Vedel by som tam stráviť život. Možno to vyznie divne, ale najradšej by som tam žil v období komunizmu. Predstavujem si kamarátstva, ktoré by tam vznikli a ako by ich bolševik utužoval. Bol by som mánička a medzi vežami by som si napĺňal predstavy o slobode. V Labáku mám rád výhľady na rieku a neodbitný pocit, že keď sa raz pominiem, budem sa musieť ešte raz narodiť ako lezec, aby som si vyliezol aspoň polovicu toho, čo by som tam chcel vyliezť.
 
Pod mnohými cestami si podpísaný nielen ako prelezca ale i výrobca. Je to tak, že už máš všetko vylezené a tak si sem tam vrtneš novú linku? 

R1: V podstate áno.  Až do jesene minulého roka, kedy na Vernári vzniklo niekoľko nových ciest, tam bol len jeden projekt, večne mokrá Plynová párty, ktorú sme ani neskúšali. Tým, že som v podstate nikam inam nechodil, už mi toho veľa neostalo. Tak som niečo vŕtol.
R2: Tak, to je ako s tým obchodom. Neurobíš, nemáš. Ťahať tie isté lajny časom prestane účinkovať. Tak som niečo zvŕtol.

 


Koľko ešte zúfalcov sa chodí skrývať pod previs? Máš stálych parťákov, ktorí ťa podržia, keď je najhoršie a vybehnú s tebou natiahnuť ako píšeš nejaké lajny?
R2: Vždy niekto zavolá, že to naňho prišlo. Vždy. A čo sa týka partnerov, tak možem povedať, že promiskuita je medzi nami bežná. A niekedy si to ani nevyčítame...
 
Koľko asi tak dní v roku stráviš na Vernári?

R1: Všetky :-).
Ale nie.  Mám to z domu 20 minút, takže tam môžem zabehnúť v podstate hocikedy a tak to aj robím.  Niekto chodí na bouldrovku, my chodíme na Vernár.  A to celoročne.
R2: Mne sa to už zlieva. Dnes som tam ale ešte nebol. Budeš sa ešte pýtať dlho? Žeby som ešte niečo stihol...

 


Opäť sa odvolávam na tvoje záznamy. Cesta Gruffalo za 8b+ je zdá sa tvojou doteraz najťažšiou cestou. Ako si ceníš tento prelez a koľko úsilia Ťa stál?
R1: Podľa čísla áno, ale to je relatívne. Pamätám si aj tvrdšie boje v ľahších cestách. Som nízky, takže často rieším kroky, kde vyšší lezci problém nemajú, no som ohybnejší, takže niekde zasa neriešim ja. Ale prelez ma samozrejme potešil. Vedel som, že to skôr či neskôr dám, ale vyliezol som to v pokuse, od ktorého som veľa nečakal.
Cestu v ktorej som subjektívne zabojoval viac bolo predĺženie Daliboya, kde som mal niekoľko krokov na rozpätie.  Alebo Kalvária v skale, kde to bola vždycky rana, padať z chytu z ktorého sa zapína reťaz. To isté Me la empina v El Chorre. Mám aj jednu 9 mínusku, ktorú asi v živote nevyleziem.
R2: Celkom sa mi podarila, pretože som sa na nej mohol odpaľovať celkom dlho. Skúsim také ešte vyrobiť. A ozaj, máš tu tejpku, či nie?



 
Trénuješ cielene na cesty podobnej obtiažnosti alebo jednoducho lezieš podľa chuti a skúšaš dokým to nepustí. Koľko pokusov (alebo času a energie) si ochotný dať jednej ceste?

R1: Snažím sa o tréning hlavne v zime. Počas roka v podstate len leziem, niekedy zájdem na bouldrovku, ale to len keď sa nedá liezť vonku.
Na Vernári som ochotný skúšať donemoty, čas nehrá rolu, aj ma bavia tie malé pokroky. Aj som sa zamýšlal, či prelez niekedy umelo neodďaľujem, kedže sa mi párkrát stalo, že keď sa mi niečo podarilo preliezť, tak sa vo mne miešala radosť aj smútok zároveň. Smútok preto, že danú cestu už mám takže ďalšie lezenie už nikdy nebude také, ako to prelezové. Už sa toľko nikdy nehecnem. Už to tak neprecítim.
Prezmenu v iných ako domovských oblastiach hrám aj na spôsoby prelezu a počty pokusov. Predsalen, nemôžem tam byť každý druhý deň. Je toho však zatiaľ málo, tak to ani nestojí za reč...
R2: Keď je kríza, tak hej, lepšie ako nič, ale dlhodobo to nefunguje, v podstate to je niečo ako pasívne fajčenie.  Akože oblbuješ hlavu aj telo, ale iba oblbuješ. Ja potrebujem plnohodnotnú dávku, nie len niečo ako nikotínovú náplasť. To len Mahdy dokáže.

 


Máš momentálne nejaký projekt rozpracovaný? Čo cesta Veľké oči, ktorú si vyrobil a podľa zatiaľ jediného úspešného je to osemcéčko.
R1: Projektov mám za posledný rok niekoľko. Na Previsoch už sú logické línie popreliezané, potenciál je ešte v prepojeniach. Napríklad prepojenie ciest Plynová párty, Gruffalo, Alkáč, ale kdeže a jeho predlženia bude silovo vytrvalostná nakladačka.
Veľké oči som mal predminulý rok na prelez, no zatiekla, ja som začal behávať, tak som sa k tomu už nedostal. Vtedy mi to na 8c neprišlo, ale nepreliezol som to, takže sa k obtiažnosti, nemôžem vyjadriť. Minulý rok som sa do nej ani nedostal.
R2: Výnimočne ma osvietilo a ja som sa na ďalší rok pripravil. Sú nové lajny, vyzerá, že ak si to budem rozumne dávkovať, mohli by mi chvíľu vydržať.

 


Nechajme už Vernár na pokoji. Lezieš aj niekde inde?
R1: Už niekoľko rokov len v okolí Popradu, občas zájdeme do Demänovskej doliny, Šturec, Tesná skala. V podstate tam, kde sa dá byť v pohode s deťmi, alebo kam sa dá prísť na pol dňa.
Deti sú však čoraz väčšie, takže ako som už spomínal, chytáme druhý dych. A pytlov vysí všade dosť.
R2: Niekedy som vymetal aj iné, ale posledné roky mi Vernár a blízke okolie úplne stačí. Nemám rád dlhé presuny, kedy to nemôžem robiť. Nechápem, ako môže niekto vydržať, hoci už aj na Turne, alebo na Súľov. A ísť napríklad do Rocklands, alebo Yosemity? Bez šance. Niekto mi však spomínal, že v lietadlách od Iberie je nad hajzlom lišta tak akurát. Tak možno by som skúsil Andalúziu.
Vraj je tam dobrý matroš. Kamoš mi vravel, že sa tam lezie po hadoch. A to sa mi zdalo, že spomedzi nás má ešte celkom čistú hlavu...

 
V zápisoch sa občas objavuje aj čo to z Tatranskej žuly. Ako vnímaš lezenie v horách a čo ti dáva?

R1: Lezenie v horách je pre mňa náhrada za tie skautské časy. Dobrodružstvo a romantika. Odkedy  máme Alicu som však vypustil zimu. Mal som výčitky svedomia, že mi každú chvíľu ide o život, že mi to za to nestojí, to mi potom začala vadiť aj tá zima a turistika okolo.
V lete v posledných rokoch len vyrábame nové smery v dolinách, kam vieme prísť na pol dňa.
Mám však túžbu, vyrobiť cestu vo veľkej stene na nejakom inom kontinente. Ani by nešlo o číslo, skôr o ten zbytok. Spanie v stene, sranie v stene, ťahanie svine... 
R2: Poslali ma za jedným terapeutom. Poradil mi aby som skúsil znižovať dávky. Tak som si povedal, že lezením v kopcoch, kde sa skôr nachodíš, než niečo vylezieš, by to šlo. No neviem či je to redším vzduchom, alebo behom(kedže strácam pojem o čase, tak stále len utekám a naháňam sa za niečím), alebo odlezmi, no účinkuje to ešte silnejšie. Tak som to musel obmedziť, mal som pocit, že sa predávkujem.

 
Čo bouldering? (myslím ten čo sa robí v lese na kameňoch) Objavil si jeho čaro? 

R1: Jasné. Bouldrovanie mám rád. Minulý rok som bol na Končitej a celkom fajn to bolo. Niekedy zájdem do Ciezkowic v Poľsku a niečo sme vyrobili v Tatrách. Vo Fontáči sa mi páčilo najviac. Spomínam si aj na Dlaňák v Adršpachu. No na Slovensku toho veľa nieje, všade inde treba cestovať. Takže zatiaľ len príležitostne.
R2: Hej, hej, zaberá aj toto. Poznám aj takých, čo iné ani nepotrebujú. Fičia iba na tom. Ja som na tom už tak, že beriem, čo sa ponúka.



 
A bouldering po farebných chytoch? Si pretekár alebo návštevy podobných podujatí berieš ako z núdze cnosť keď je vonku skutočne mokro a zima? 

R1: Preteky nevyhľadávam, aj keď sa niekoľkých počas roka zúčastním. Ak sú blízko a vonku sa nedá, tak si idem zašportovať. Asi to tak má viacero lezcov, preto je pretekárske lezenie na Slovensku také hračkárske. Mám pocit, že ak to človeku trochu lezie a bol by ochotný sa zúčastniť všetkých pretekov slovenského pohára, len za tú účasť by sa dostal v rebríčku dosť vysoko.
R2: Párty život?  Asi som už z toho vyrástol. Párkrát do roka tam zájdem, ale už toľko nevydržím. Radšej si udržiavam nejakú hladinu v krvi priebežne, než sa odpáliť raz za čas. Ale to zdieľanie lajny s inými má svoje čaro.

 
Veľmi dávno v Poprade existovala bouldrovka pod tribúnou futbalového ihriska. Kde teraz chodia Popradčania na stenu? 

R1: Možností je niekoľko. V okolí Popradu je viacero bouldroviek a stien. No popravde, všetky stoja za prd. To niežeby som ja bol nejaký náročný, to je proste fakt. Všetko je to underground, kde sa vieš dostať len ak si zoženieš kľúče. Liezť sa chodí nie keď chceš, alebo potrebuješ, ale keď tam niekto bude. Trénovať sa dá len v Novej Lesnej, ak si zvyknutý liezť pri nízkej teplote a relatívne vysokej vlhkosti vzduchu :-). Dobrá bouldrovka je aj v Rakúsoch. Jediná komerčná stena je v Tatranskej Lomnici, tá ma aj otváracie hodiny. Parametre však nepustia... 
R2: Nik tam už existencie ako my nechcel. Tak sa teraz musíme skrývať. Je to underground. Naša banda sa zašíva v požiarnej zbrojnici v Novej Lesnej. Je tam dobrá klíma. Aj keď vonku leje, tak je to najsuchšia oblasť. Preteká len na niektorých miestach.

 
Máš nejaké lezecké plány na tento rok? 

R1: Nezraniť sa, menej vŕtať o to viac preliezať. Mám v podstate štyri projekty na troch rôznych miestach. Dva z nich sú väčšinu roka viac či menej zatečené. Takže zosúladiť rodinu, prácu, voľny čas, formu a počasie, je projekt sám o sebe. 
R2: Ja neplánujem, ja žijem. Už môžem ísť?

 


Vedel by si si život predstaviť bez lezenia? Ako asi bude vyzerať povedzme za 10 rokov? 
R1: Som stratený, našiel som sa v lezení.
Ale vážne. Vedel.  Ale asi by som ho len niečím nahradil. To znamená, že by som si do rovnice dosadil niečo iné. Asi beh. To by ma bavilo. Beh má oproti lezeniu viacero výhod. Je ti jedno aké je aktuálne počasie, aké ročné obdobie, kde začneš a kam pôjdeš, kedy pôjdeš behať, či je deň, alebo noc, či sám, alebo s niekým...
No leziem natoľko rád, že nepotrebujem žiadne argumenty, ani logické dôvody aby som si to obhajoval.


A čo bude o 10 rokov? Myslíš v lezení? Mobilná aplikácia, ktorá ťa odistí to ešte asi nebude, ale...turnikety pri vstupe na skaly?  barefoot, zliezanie a športové hákovanie pribudnú medzi štýly prelezu? olympíjsky víťaz v lezení?
R2: Neviem čo iné by som robil. 
Ale počul som, že behať sa dá aj keď sa nedá liezť. Aj keď liezť sa dá vždy. Takže áno, nie nevedel.

 
Na boulder cé zet je zvykom ukončiť rozhovor tipom na potenciálnych adeptov na rozhovor. Odporučil by si niekoho?

R1:Asi najviac Juraj Rečka. Toho som už nezažil.
R2: ?
R3: by chcel niečo povedať...

 
Robin, ďakujem za rozhovor 
Jozva


Hustej týpek co :)? Pondělní rozhovory si začínají žít svým životem. Odtrhávám je od mateřského prsu :) a parádně rostou a osamostatňují se. Sem tam pomocnou ručka, ale kluci jsou fakt skvělý. Je políčeno na další týpky a vy se prostě máte na co těšit. Pořád ovšem platí to samé. Je stále hromada lezců, kteří netuší, že se na Boulder.cz píšou Rozhovory a Přelezy týdne. Takže váš domácí úkol do příště zní:
Oslovte minimálně tři lidi z vašeho lezeckého okolí a zeptejte se jich zda znají a sledují rubriky na Boulder.cz. Pokud odpoví ne, tak je dostaňte do reality :)
Díkys. 
Mějte se a držte seee 

 

Komentáře

  • Autor: dom15.03.2016 18:13
    Pěkný diky za čtivo
    Reagovat

Přidat komentář
Autor:  Pro vložení komentáře je nutné být přihlášen
Text:  

reklama